K prevodu vlastníckeho práva k veciam, právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžili prevádzkovaniu živnosti je potrebné vypracovať zmluvu o predaji podniku.
Zmluvou o predaji podniku sa v zmysle § 476 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré súžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Predmetom zmluvy o predaji podniku nie sú jednotlivé veci, ale podnik ako súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. Podnik je možné previesť buď ako celok, alebo len jeho časť. Pokiaľ sa však prevádza len časť podniku, musí mať táto časť povahu samostatnej organizačnej zložky, inak nepôjde o zmluvu o predaji podniku. Jednotlivé veci, ktoré sú na základe zmluvy o predaji podniku prevádzané, nie je potrebné v zmluve špecifikovať, pokiaľ sa nejedná o nehnuteľnosti. Pokiaľ je súčasťou prevodu aj nehnuteľnosť, táto musí byť v zmluve špecifikovaná tak, aby bolo možné na jej základe podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
Pojmovým znakom zmluvy o predaji podniku je aj záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom. Na základe zmluvy o predaji podniku dochádza k prevodu všetkých práv a záväzkov predávajúceho. Zákon nevyžaduje, aby tieto práva a záväzky boli v zmluve uvedené. Pokiaľ by však v zmluve o predaji podniku bol prevod práv a záväzkov predávajúceho obmedzený, nešlo by o platnú zmluvu o predaji podniku. Napriek tomu, že k prevodu práv a záväzkov predávajúceho dochádza zo zákona, z dôvodu právnej istoty odporúčame tieto práva a záväzky v zmluve uviesť.
Bezodplatná zmluva o predaji podniku?
Ďalším pojmovým znakom zmluvy o predaji podniku je záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ by teda išlo o bezodplatný prevod podniku, nešlo by o zmluvu o predaji podniku. Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku sp. zn. 29 Odo 1058/2003 takúto zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú, keď konštatoval, že v takomto prípade nejde ani o zmluvu o predaji podniku, nakoľko jeden z pojmových znakov tejto zmluvy chýba a rovnako nejde ani o zmluvu darovaciu. (Zmluva, ktorou sa bezodplatne prevádza podnik alebo časť podniku, je nepomenovanou zmluvou. Na nadobúdateľa podniku alebo jeho časti prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa prevod vzťahuje.)
Prechod záväzkov a pohľadávok
Tak ako sme už uviedli vyššie, na základe zmluvy o predaji podniku dochádza k prevodu všetkých práv a záväzkov predávajúceho.
V zmysle § 477 ObZ je kupujúci povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho. Predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Napriek tomu, že na základe zmluvy o predaji podniku dochádza k prevodu všetkých práv a záväzkov predávajúceho, na základe odbornej diskusie sa prijal záver, že dochádza len k prevodu povinností súkromnoprávnej povahy a nie je možné previesť povinnosti, ktoré vznikli na základe predpisov verejného práva (napríklad daňové povinnosti). Zákon o správe daní a poplatkov vyslovene prehlasuje dohodu, podľa ktorej daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu iná osoba za právne neúčinnú pre daňové konanie. (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník, Komentár 3. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2010).
Ak kupujúci neoznámi veriteľom prechod záväzkov, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im tým vznikne.
Zmluva o predaji podniku vs. Zmluva o prevode obchodného podielu
Rovnaký ekonomický dôsledok ako zmluva o predaji podniku má aj zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti alebo zmluva o prevode akcií. Napriek tomu, že ekonomické následky týchto zmlúv sú zhodné, právne dôsledky zmluvy o predaji podniku a zmluvy o prevode obchodného podielu, prípadne zmluvy o prevode akcií nie sú rovnaké.
Zmluvou o prevode obchodného podielu prevedie vlastník na nadobúdateľa svoj obchodný podiel prípadne akcie spoločnosti. Nový nadobúdateľ sa stane vlastníkom obchodného podielu (akcií), čím sa stáva vlastníkom spoločnosti. Nositeľom všetkých práv tak zostáva spoločnosť, mení sa len jej vlastník. Prevod obchodných podielov je vo všeobecnosti jednoduchší a menej časovo náročný ako prevod podniku a preto sa prevod obchodných podielov využíva častejšie ako predaj podniku.
Podstatný rozdiel zmluvy o predaji podniku oproti prevodu obchodného podielu je, že sa na nadobúdateľa neprevádza vlastníctvo podielu v spoločnosti, ktorá je predmetom predaja, ale samotná spoločnosť ako taká, pričom kupujúci nadobúda vlastnícke práva k hmotným veciam, nehnuteľnostiam, právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia na prevádzku podniku.
Publicita predaja
V zmysle § 488 ObZ, ak predá podnik osoba zapísaná v Obchodnom registri, je povinná podať návrh na zápis predaja podniku alebo jeho časti do Obchodného registra. Zápis tejto skutočnosti má význam najmä pre veriteľov predávajúceho, ktorí sa môžu domáhať právnej neúčinnosti prechodu záväzkov na kupujúceho.
Zrušenie živnosti a povinnosti vo vzťahu k daňovému úradu
Spôsob a postup úpravy základu dane pri predaji a kúpe podniku alebo jeho časti upravuje § 17a zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť (ďalej len „daňovník predávajúci podnik“) a ktorý účtuje v jednoduchom účtovníctve a zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a), zahrnuje do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene.
- zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom kupujúcim podnik a o nevyčerpané rezervy [§ 20 ods. 9 písm. b), d) až f)]
- zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem
- zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku1) alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku
Daňovník predávajúci podnik, ktorý účtuje v sústave PU alebo zisťuje výsledok hospodárenia z individuálnej účtovnej závierky zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), upraví výsledok hospodárenia zistený v účtovníctve pri odpisovanom majetku o rozdiel vzniknutý medzi zostatkovou cenou zistenou podľa osobitného predpisu a zostatkovou cenou podľa § 25 ods. 3 a o rozdiel medzi reálnou hodnotou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) a g).
Základ dane daňovníka predávajúceho podnik podľa odseku 3 sa zníži o:
- sumu (výšku) rezervy prevzatej daňovníkom kupujúcim podnik, ktorej tvorba nebola zahrnutá do základu dane podľa § 20, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým výdavkom
- rozdiel medzi vytvorenými opravnými položkami vo výške podľa osobitného predpisu a opravnými položkami už zahrnutými do základu dane podľa § 20; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku
- sumu záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), o ktorú zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27
Zrušenie registrácie platiteľa dane znamená, že právnická osoba alebo fyzická osoba odo dňa určeného daňovým úradom prestáva byť platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Platiteľ dane registrovaný pre daň podľa § 4 zákona o DPH je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane (§ 81 ods. 2 zákona o DPH). Pri splnení povinnosti vyplývajúcej z cit. ustanovenia nie je rozhodujúca dĺžka obdobia, v ktorom bol platiteľom dane a ani výška dosiahnutého obratu. Fyzickým osobám je odporúčané, aby pred, resp. pri ukončení vykonávania podnikateľskej činnosti ako takej, podali žiadosť o zrušenie registrácie pre daň pred zrušením živnostenského oprávnenia podľa § 81 ods. 1 resp. ods. 2 zákona o DPH.
Bezprostredne so zrušením registrácie súvisí odvod dane (§ 81 ods. 6 zákona o DPH). Zákon ukladá podnikateľom povinnosť vrátiť (odviesť) daň z majetku v poslednom zdaňovacom období. Ide o vrátenie dane v upravenej výške z majetku, pri kúpe ktorého si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane na vstupe. Platiteľ dane odvedie daň aj z takého majetku, ktorý bol vytvorený vlastnou činnosťou (napr. ním vyrobené výrobky, stavby postavené vo vlastnej réžii alebo dodávateľsky) a pri jeho vytvorení si platiteľ dane odpočítaval daň z prijatých služieb a tovarov.
Daň sa vypočíta pri odpisovanom majetku zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitných predpisov (§25 zákona č. 595/2003 Z. z.) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Ak ide o zásoby platiteľ dane odvádza daň z obstarávacej ceny zistenej podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z.) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia (pri nakúpených zásobách z obstarávacej ceny, pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou z vlastných nákladov.) Ak platiteľ dane pri výpočte odpočítanej dane postupoval podľa § 50 zákona o DPH, to znamená, že vstupnú daň krátil koeficientom, použije koeficient aj pri výpočte odvodu dane.
Informácie k zrušeniu registrácie nájdete aj v Metodickom pokyne FR SR k zrušeniu registrácie pre daň podľa § 81 a § 82 zákona č. 222/2004Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov doplniť na stránke www.financnasprava.sk /daňoví a colní špecialisti/Dane/Metodické pokyny/Nepriame dane.
Zdroj: financnasprava.sk
Právne služby
- Predaj podniku alebo jeho časti
- Prevod obchodného podielu – zmena spoločníka
- Zabezpečenie povinností súvisiacich s predajom podniku
- Podanie odporovacej žaloby