Zmeny v zákone proti praniu špinavých peňazí od 1.1.2020

AML zákon vymedzuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa AML zákona, teda povinné osoby. Prijatím novely je medzi povinnými osobami výslovne zakotvená ako povinná osoba aj platobná inštitúcia, poskytovateľ platobných služieb v obmedzenom rozsahu, poskytovateľ služieb informovania o platobnom účte, agent platobných služieb a inštitúcia elektronických peňazí. 

Popri audítoroch, daňových poradcoch a účtovníkoch, ktorí už boli povinnými osobami pred prijatím novely medzi povinné osoby pribudli aj ďalšie osoby, ktoré poskytujú poradenské služby vo veciach daní. Tým sa predovšetkým myslia poskytovatelia poradenských služieb vo veciach daní uskutočňujúci činnosť podľa zákona o advokácii alebo podľa zákona o živnostenskom podnikaní. 

Okrem uvedených zmien medzi povinné osoby pribudli aj poskytovateľ služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľ služieb zmenárne virtuálnej meny. 

Kým pôvodne bola povinnou osobou každá právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností, od účinnosti novely je osoba oprávnená na sprostredkovanie prenájmu nehnuteľnosti povinnou osobou iba v prípade, že hodnota mesačného nájomného je najmenej 10 000 EUR. 

K zmene došlo aj v prípade organizačných a ekonomických poradcov. Veľa spoločností totiž malo ohlásenú aj činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov bez toho, aby ju vôbec vykonávala. V pôvodnej právnej úprave boli ako povinné osoby vymedzené osoby oprávnené vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu. Po zmene sú povinnými osobami iba osoby oprávnené vykonávať činnosť organizačného a ekonomického poradcu pri činnostiach vymedzených v AML zákone (ako napr. kúpa a predaj nehnuteľnosti alebo podniku alebo ich časti, správa alebo úschova finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iného majetku, zakladanie obchodných spoločností a i.). 

Osoba oprávnená prevádzkovať aukčnú sieň, obchodovať alebo sprostredkovať obchody s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi, osoba oprávnená uvádzať na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo oprávnená prevádzkovať záložňu má po novom postavenie oprávnenej osoby iba v prípade, ak je hodnota obchodu vo výške od 10 000 EUR (bez ohľadu na to, či je obchod vykonávaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba naväzujúce obchody). 

Keďže základnou povinnosťou, ktorú AML zákon pre povinné osoby predpisuje je vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby, zakotvila novela aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého sú osoby, ktoré sa povinnými osobami stali až účinnosťou novely povinné program vlastnej činnosti vypracovať v lehote do 31.01.2021. 

Novelou došlo aj k rozšíreniu okruhu politicky exponovaných osôb. Povinné osoby sa tak v rámci uskutočňovania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi pri preverení, či klient alebo konečný užívateľ klienta nie je politicky exponovanou osobou budú musieť po novom zamerať aj na predsedu Súdnej rady SR, podpredsedu Súdnej rady SR, predsedu Špecializovaného trestného súdu, podpredsedu Špecializovaného trestného súdu, predsedu krajského súdu, podpredsedu krajského súdu, predsedu okresného súdu, podpredsedu okresného súdu, generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora alebo námestníka okresného prokurátora a tiež osoby s regionálnym významom. 

Novinkou tiež je, že od účinnosti novely Finančná spravodajská jednotka zverejňuje a priebežne aktualizuje na svojom webovom sídle zoznam významných verejných funkcií. Zoznam je prístupný tu: https://www.minv.sk/?financna-policia. Pri vykonaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi bude teda zo strany povinnej osoby potrebné zistiť, či klient alebo konečný užívateľ klienta nie je osobou z uvedeného zoznamu, povinnosť takéhoto preverenia zároveň odporúčame zapracovať aj do programu vlastnej činnosti. 

Novela zúžila rozsah povinne zisťovaných údajov pri konečnom užívateľovi výhod (samozrejme iba v prípade, že konečný užívateľ výhod nie je zároveň osobou totožnou s osobou klienta alebo inou osobou, ktorej sa týka povinnosť identifikácie). Po novom na identifikáciu konečného užívateľa výhod postačuje zistenie mena, priezviska, rodného čísla alebo dátumu narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresy trvalého pobytu alebo iného pobytu a štátnej príslušnosti. 

Vo vzťahu k zisťovaniu konečného užívateľa výhod pribudla povinnosť oznámiť chybné údaje zdrojovému registru. Ak povinná osoba pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zistí, že údaj o konečnom užívateľovi výhod, ktorý jej klient poskytol, sa nezhoduje s údajmi uvedenými v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, musí sa týmto rozporom zaoberať. V zmysle Dôvodovej správy k novele: „V prvom rade sa povinná osoba bude musieť u klienta uistiť, či jej záver o konečnom užívateľovi výhod nie je chybný a pokiaľ nie je chybný, vyzve klienta, aby opravil záznam o konečnom užívateľovi výhod v príslušnom zdrojovom registri. Pokiaľ tak klient neurobí, oznámi povinná osoba nezrovnalosť príslušnému zdrojovému registru.“ 

Presný postup v prípade chybných údajov (kto a ako osloví klienta, kto a ako oznámi nezrovnalosť zdrojovému registru) odporúčame zapracovať aj do programu vlastnej činnosti. 

Novelou bol do AML zákona doplnený aj rozsah minimálnych opatrení zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientom z krajín, ktoré Európska komisia označila za vysokorizikové. 

V takýchto prípadoch sú povinné osoby po novom povinné (i) zistiť dodatočné informácie o klientovi a o konečnom užívateľovi výhod, (ii) zistiť dodatočné informácie o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu alebo obchodu, (iii) zistiť pôvod majetku a pôvod finančných prostriedkov použitých pri obchodnom vzťahu alebo pri obchode, (iv) získať dodatočné informácie z dôveryhodných zdrojov, (v) získať súhlas štatutárneho orgánu, určenej osoby podľa § 20 ods. 2 písm. h) AML zákona alebo nimi poverených osôb pred uzatvorením obchodného vzťahu alebo k pokračovaniu obchodného vzťahu a (vi) priebežne a podrobne monitorovať obchodný vzťah. 

Novela zakotvila aj oprávnenie Národnej banky Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví povinným osobám, ktoré podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska požiadavky na vypracovanie, zavedenie, aktualizáciu a uplatňovanie programu vlastnej činnosti a na hodnotenie rizík podľa § 20a AML zákona a ďalšie podrobnosti súvisiace s programom vlastnej činnosti a s hodnotením rizík. 

V súvislosti s novými povinnosťami, ktoré AML zákon ukladá povinným osobám (napr. vykonať zvýšenú starostlivosť vo vzťahu k vysokorizikovým krajinám v rozsahu podľa novely alebo vykonať zvýšenú starostlivosť vo vzťahu k osobám, ktoré sú za politicky exponované osoby považované až od účinnosti novely a pod.) je ustanovená lehota na vykonanie týchto nových opatrení aj vo vzťahu k existujúcim klientom do 31. mája 2021.