AKMV 
Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou má obchodnoprávny charakter, ktorý sa spravuje vždy Obchodným zákonníkom. Na obchodnoprávny vzťah medzi konateľom (prípadne aj spoločníkom) sa budú aplikovať ustanovenia mandátnej zmluvy v zmysle § 566 a nasledujúceho Obchodného zákonníka. Tento vzťah teda nie je pracovnoprávnym spravujúci sa Zákonníkom práce, aj keď nič nebráni tomu, aby konateľ bol zároveň aj zamestnancom spoločnosti (nie však na výkon práce konateľa resp. činnosti zameniteľné s výkonom funkcie štatutárneho orgánu, ale na iný druh práce). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 92/97)
Ak by mal konateľ uzavretú pracovnú zmluvu ako zamestnanec s rovnakou alebo obdobnou činnosťou ako konateľ, takýto pracovný pomer by bol neplatný (viď Rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 737/2004).
Obchodný zákonník výslovne neustanovuje náležitosti zmluvy o výkone funkcie konateľa. Pôjde o nepomenovanú zmluvu, ktorá sa približuje zmluve mandátnej. Podmienkou je, že zmluva musí mať písomnú formu a musí byť schválená valným zhromaždením spoločnosti, prípadne všetkými spoločníkmi s neobmedzeným ručením, inak je neplatná. V prípade neplatnosti zmluvy o výkone funkcie konateľa by sa tento vzťah riadil primerane ustanoveniami mandátnej zmluvy. V praxi zmluva o výkone funkcie konateľa obsahuje aj výšku odmeny konateľa, či ďalšie práva a povinnosti konateľa.
Cudzinec ako konateľ slovenskej s.r.o. (pobyt, sociálne poistenie)
Pokiaľ je konateľ občanom tretej krajiny, ktorá nie je členom OECD, musí mať na území Slovenskej republiky pobyt na účel podnikania, inak ho obchodný register ako konateľa do obchodného registra nezapíše.
Navyše, podľa zákona o pobyte cudzincov, aby plnil účel svojho pobytu (v tomto prípade podnikanie) musí byť v obchodnom registri zapísaný ako konateľ a zároveň nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu. V prípade, ak má štátny príslušník tretej krajiny udelený prechodný pobyt na účel podnikania môže uzatvoriť zmluvu o výkone funkcie konateľa, nie však pracovnú zmluvu.
V zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z o pobyte cudzincov „Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak.“
V zmysle § 36 ods. 1 písm. g) predmetného zákona „Policajný útvar zruší prechodný pobyt ak štátny príslušní tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt podľa § 22 (účel podnikanie), uzatvoril pracovnoprávny vzťah.“
Viac tiež v našom príspevku: Má cudzinec právo byť aj podnikateľom aj zamestnancom?
„Postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia nadobúda fyzická osoba, ktorá spĺňa dve podmienky, a to existenciu právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, a existenciu práva na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Konateľ alebo spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným nadobudne postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia iba v prípade, ak mu vznikne právny vzťah konateľa alebo spoločníka zápisom do obchodného registra, a zároveň ak mu určitý úkon (napríklad mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie) zaručuje právo na príjem zo závislej činnosti za prácu konateľa alebo spoločníka. Pritom nie je rozhodujúce, či spoločník alebo konateľ má odmenu skutočne vyplatenú. Dôležité je, že má právo na tento príjem.
V prípade, ak konateľ alebo spoločník nemá právo na príjem zo závislej činnosti za výkon funkcie konateľa alebo spoločníka tak nenadobúda postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia a spoločnosť nie je povinná prihlásiť ho do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.
Ak ide o pravidelnú mesačnú odmenu, tak sa konateľ alebo spoločník považuje za zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom na účely nemocenského poistenia (1,4 % aj zamestnanec aj zamestnávateľ), dôchodkového poistenia (starobné poistenie 4 % zamestnanec, 14% zamestnávateľ, invalidné poistenie 3 % aj zamestnanec aj zamestnávateľ a zamestnávateľ aj 4,75% na rezervný fond solidarity) a poistenia v nezamestnanosti (1% aj zamestnanec aj zamestnávateľ). V prípade konateľa alebo spoločníka v právnom vzťahu, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem (t. j. ak nemá právo na odmenu za každý kalendárny mesiac, ale napr. jednorazovo, raz ročne, raz štvrťročne, raz za dva mesiace), tak sa považuje za zamestnanca s nepravidelným príjmom na účely dôchodkového poistenia (starobné poistenie 4 % zamestnanec, 14% zamestnávateľ, invalidné poistenie 3 % aj zamestnanec aj zamestnávateľ a zamestnávateľ aj 4,75% na rezervný fond solidarity). Konateľ nie je zamestnancom na účely úrazového poistenia a garančného poistenia.
Ak by nemal dotyčný zamestnanec slovenské rodné číslo z dôvodu, že ide o zahraničného občana, tak zamestnávateľ nepredkladá Registračný list fyzickej osoby (RLFO) – prihlášku v elektronickej forme. Za tohto zamestnanca treba predložiť RLFO – prihlášku pobočke Sociálnej poisťovne v papierovej forme. Pobočka Sociálnej poisťovne pridelí zamestnancovi – cudzincovi na účely sociálneho poistenia dočasné rodné číslo, ktoré sa bude používať v ďalšom kontakte so Sociálnou poisťovňou. Ak má uvedená osoba pridelené slovenské rodné číslo, tak takúto osobu treba prihlásiť elektronicky prostredníctvom RLFO cez elektronické služby Sociálnej poisťovne.“ (zdroj: Sociálna poisťovňa)
