Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov

Predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov je predovšetkým platný pracovný pomer. Rovnako podmienkou vzniku tejto zodpovednosti, okrem iných všeobecných predpokladov vzniku zodpovednosti je škoda vo forme straty zvereného predmetu a písomné potvrdenie o prevzatí tohto predmetu. Zavinenie zamestnanca sa predpokladá.  

Ak by sa zamestnanec chcel zbaviť zodpovednosti tohto druhu, musel by dokázať svoju nevinu a preukázať, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia, napríklad, že predmet bol odcudzený napriek tomu, že zamestnanec si splnil svoju povinnosť predchádzať škodám a zabezpečil jeho ochranu, a to tak, že zamkol svoju pracovnú pomôcku vo svojej osobnej skrinke na pracovisku.

V prípade, ak nie sú splnené všetky zodpovednostné predpoklady pre vznik tohoto druhu zodpovednosti, napríklad v prípade, ak sa preukáže, že nedošlo k zvereniu predmetov na základe písomného potvrdenia, je potrebné skúmať, či nemožno založiť všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za spôsobenú škodu podľa § 179 Zákonníka práce.

Ak sú splnené všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti, je zamestnanec povinný nahradiť stratu predmetu v plnej výške podľa všeobecnej hodnoty (ceny) v čase, keď má byť predmet, ktorý bol zverený zamestnancovi na základe písomného potvrdenia, vrátený zamestnávateľovi.

Prečítajte si aj: Dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca

Tento druh osobitnej zodpovednosti možno založiť len v prípade straty zverených predmetov, nie v prípade ich poškodenia. Ak dôjde k poškodeniu predmetu zvereného na podpis, možno založiť len všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu, nie zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov.

Pri zodpovednosti za stratu zverených predmetov zamestnávateľ preukazuje, že zamestnancovi zveril predmet na písomné potvrdenie.

Predmetmi zverenými na podpis môžu byť len také predmety, ktoré sa užívaním nespotrebujú a ktoré je možné vrátiť.

Nemôže ísť však o akékoľvek predmety, ale len o predmety akými sú nástroje, ochranné pracovné prostriedky a iné podobné predmety. Ide o predmety, ktoré zamestnanec sám výlučne používa a má možnosť kvalifikovane zabezpečiť ich ochranu. Najčastejšie pôjde o náradie, pracovný odev, notebook alebo mobilný telefón. Predmety zverené na podpis musí mať zamestnanec vo svojej osobnej dispozícii, teda musí mať vytvorené podmienky na ich zabezpečenie pred stratou v čase svojej neprítomnosti na pracovisku. 

Povahu takýchto predmetov nemajú predmety, ktoré používajú viacerí zamestnanci a ani predmety, ktoré sú zverené zamestnancovi, aby ich následne poskytoval ďalším osobám (napr. poskytovanie príboru čašníkom). Rovnako takýmito predmetmi nemôžu byť ani zariadenia kancelárie, ani stroje alebo automobily.

Ako už bolo uvedené, podmienkou tejto zodpovednosti je písomné potvrdenie, v ktorom je jasne označený predmet, ktorý bol zamestnancovi zverený a ktoré obsahuje potvrdene prevzatia predmetu podpisom zamestnanca. V prípade, ak by zamestnanec prevzal určitý predmet, ktorý by bol spôsobilý pre vznik tejto zodpovednosti, ale uvedené prevzatie by nepotvrdil svojím podpisom, zamestnávateľ by voči nemu mohol uplatniť len všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu a nie zodpovednosť za stratu zverených predmetov.

Absenciu písomného potvrdenia, na základe ktoré zamestnanec prevzal určitý predmet od zamestnávateľa nemožno nahradiť iným dôkazným prostriedkom, na základe ktorého by zamestnávateľ mohol od zamestnanca požadovať celú skutočnú škodu. Účel písomného potvrdenia spĺňajú aj napríklad karty na náradie, evidenčné knihy alebo listy, ktoré vždy podpisuje zamestnanec.

Zamestnávateľ je oprávnený po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť okruh zamestnancov, s ktorými môže dohodnúť povinnosť, aby si dali poistiť predmet zverený na podpis pre prípad straty a zničenia. Rovnako zamestnávateľ je oprávnený po dohode so zástupcami zamestnancov vymedziť aj okruh zamestnancov, ktorým zamestnávateľ dá poistiť predmet zverený na písomné potvrdenie pre prípad straty a zničenia. Uvedené oprávanie zamestnávateľa predstavuje v podstate uplatnenie určitých diskriminačných prvkov v postavení zamestnancov, nakoľko ich neoprávnene rozdeľuje na tých, ktorí si na základe dohody budú musieť dať poistiť zverené predmety, ak sa zamestnávateľ o tom dohodne so zástupcami zamestnancov, a na druhej strane na tých zamestnancov, ktorým sám zamestnávateľ poistí zverené predmety, ak sa na tom dohodne so zástupcami zamestnancov.

Zákonník práce neustanovuje, že dohoda zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov alebo dohoda zamestnávateľa a zamestnanca pod sankciou neplatnosti musí mať písomnú formu. Avšak aj napriek tomu, z hľadiska právnej istoty sa odporúča uzatvoriť osobitne dohodu so zamestnancom v písomnej forme, pretože môže byť významným dôkazným prostriedkom pre zamestnávateľa pre prípad založenia zodpovednosti zamestnanca za stratu predmetov zverených na písomné potvrdenie.

Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ je oprávnený uzatvoriť dohodu so zamestnancom o povinnosti poistiť predmet zverený na podpis bez dohody so zástupcami zamestnancov.

Doba vrátenia predmetu zvereného na podpis môže byť určená dohodou. Ak dohoda vrátenia predmetu zvereného na podpis nie je takto určená, zamestnanec je povinný vrátiť predmet do siedmich dni odo dňa, keď zamestnávateľ požiadal o vrátenie predmetu zvereného na podpis. Týmto dňom vzniká nárok zamestnávateľa a začína plynúť premlčacia lehota. Nie je vylúčené ani vrátenie iného predmetu toho istého druhu, avšak len so súhlasom zamestnávateľa.

Skutočnosť, že Zákonník práce poskytuje ochranu zamestnávateľovi len vo forme náhrady škody za stratu zverených predmetov vydaných na písomné potvrdenie, nebráni tomu, aby zamestnávateľ mohol uplatniť nárok na ochranu proti tomu, kto tieto veci neoprávnene zadržuje. Nakoľko právna úprava Zákonníka práce neobsahuje ustanovenie o vydaní veci, zamestnávateľ by mohol svoj nárok na vydanie veci voči zamestnancovi uplatniť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to žalobou o vydanie veci.