Záložné právo a jeho funkcia
Podľa Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Záložné právo patrí k významným a často používaným zabezpečovacím prostriedkom. Okrem zabezpečovacej funkcie, plní aj funkciu uhradzovaciu. Zabezpečovacia funkcia znamená, že založenie predmetu záložnoprávnym vzťahom donúti dlžníka, aby plnil svoj dlh. Posilňuje sa tu aj pozícia veriteľa a to takým spôsobom, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj v tom prípade, ak dlžník nebude môcť, prípadne nebude chcieť plniť. Uhradzovacia funkcia znamená, že veriteľ sa môže uspokojiť priamo z predmetu záložného práva, prípadne domáhať sa uspokojenia, ak nebude splnená jeho pohľadávka. Veriteľ sa nemusí obrátiť na súd so žalobou, ale môže predať záloh a vyrovnať dlžníkov dlh zo získaných finančných prostriedkov. Existencia záložného práva je podmienená existenciou zabezpečenej pohľadávky. Z toho vyplýva, že ak zanikne dlh, zanikne aj záložné právo.
Čo môže byť predmetom záložného práva?
Podľa § 151d ods.1 Občianskeho zákonníka, zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ako aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec.
Zriadenie záložného práva
Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zo zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a takisto sa v nej určí aj predmet zálohu.
Na to, aby záložné právo vzniklo, sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv. To však neplatí pri nehnuteľnostiach. Pri nehnuteľnostiach, bytoch a nebytových priestoroch záložné právo vzniká zápisom do katastra nehnuteľností.
Výkon záložného práva
Ak chce záložný veriteľ začať s výkonom záložného práva, je povinný to písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je zároveň aj záložcom.
Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľnosti, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, katastrálnemu odboru. Okresný úrad, katastrálny odbor, vyznačí začatie výkonu záložného práva.
Záložca má povinnosť záložnému veriteľovi poskytnúť potrebnú súčinnosť na výkon záložného práva. Záložný veriteľ pri výkone záložného práva koná v mene záložcu. Ak nastane taká situácia, že výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi hodnotu z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov, ktoré boli spojené s výkonom záložného práva.
Pri zriaďovaní záložného práva k nehnuteľnosti sa záložné práva evidujú v časti C – ťarcha, na listoch vlastníctva.
Záložné právo najčastejšie zaniká splnením dlhu alebo vykonaním záložného práva.