- Stačí dohoda alebo je potrebný návrh na súd?
- Z akých dôvodov je možné zrušiť BSM počas manželstva?
- Návrh na zrušenie BSM z dôvodu odporovania dobrým mravom
- Zrušenie BSM z dôvodu podnikania
- Súdny poplatok za žalobu na zrušenie BSM počas manželstva
- Uspokojenie pohľadávok jedného z manželov z majetku v BSM
- Darovanie majetku za účelom ochrany pred veriteľmi
- Darovanie tretej osobe
- Vyporiadanie BSM za trvania manželstva
- Dohoda o zúžení BSM
Kontaktujte nás
V prípade záujmu o právne služby a právne poradenstvo nás neváhajte kontaktovať na office@akmv.sk
Ako jeden z inštitútov ochrany majetku jedného z manželov v BSM je zrušenie BSM. Treba však podotknúť, že účinky zrušenia BSM nastávajú až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení BMS do budúcnosti.
Stačí dohoda alebo je potrebný návrh na súd?
Manželia sa počas manželstva nemôžu dohodnúť, že si svoje BSM sami zrušia a vyporiadajú, ale je potrebné, aby tak urobil súd na návrh jedného z nich: „Bezpodieloví spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k veciam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Počas trvania manželstva môže toto spoluvlastníctvo zrušiť iba súd.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cz 51/73)
Ak máte záujem o prípravu návrhu na súd na zrušenie BSM počas manželstva, neváhajte nás kontaktovať na office@akmv.sk alebo telefonicky na 0915 046 749.
Z akých dôvodov je možné zrušiť BSM počas manželstva?
K zrušeniu BSM počas manželstva je potrebné splnenie aspoň jedného zo zákonných dôvodov:
- Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
- Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Bližšie k dôvodom zrušenia BSM počas manželstva si prečítate v našom príspevku aj tu: Dôvody zrušenia BSM počas manželstva
Právne služby
- Spísanie návrhu na zrušenie BSM počas trvania manželstva
- Právne služby ohľadne dohody o zúžení BSM
- Rozvod manželstva
- Vyporiadanie BSM
- Zastupovanie pred súdmi
Návrh na zrušenie BSM z dôvodu odporovania dobrým mravom
BSM sa ruší zvyčajne zánikom manželstva, no v zákonom stanovených prípadoch ho možno zrušiť už počas trvania manželstva. Jeden z manželov môže požiadať súd na základe návrhu o zrušenie BSM z vážnych dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, BSM zaniká. Definovať, čo sú to dobré mravy a kedy prichádza k odporovaniu dobrým mravom je na rozhodnutí súdu, ktorý sa môže opierať o už existujúcu judikatúru či právnu doktrínu. V súvislosti so zánikom BSM môže odporovanie dobrým mravom byť napríklad, keď jeden z manželov ohrozuje cudzí majetok, prípadne závažné správanie manžela, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny – teda utajovanie vysokých dlhov a podobne. Na to, aby súd zrušil BSM na návrh nestačí zhodné tvrdenie manželov, treba dokázať existenciu závažných dôvodov. K zrušeniu BSM dochádza dňom právoplatnosti rozhodnutia o jeho zrušení.
Podľa odbornej právnej literatúry k závažným dôvodom patrí napríklad: „„Závažné dôvody“, ktoré sú podmienkou pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva nemožno vopred presne určiť. Bude vecou konkrétneho zistenia súdu o pomeroch v manželstve účastníkov, o ich vzájomnom vzťahu i o správaní odporcu toho manžela, ktorý podáva návrh, či sú dané podmienky pre vyhovujúce rozhodnutie. Za závažné dôvody zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva možno považovať márnotratné správanie sa jedného z manželov, poškodzovanie hospodárskych záujmov rodiny, dlhotrvajúce zrušenie spoločnej domácnosti a pod. Dôvodom zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva je spravidla také závažné správanie manžela, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny, najmä maloletých detí, alebo tým, že manžel sa vôbec na vytváraní spoločného majetku nepodieľa, vyhýba sa práci, nežije trvale s rodinou a ani jej nezabezpečuje potreby. Súd v takomto prípade spravidla zisťuje, že inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov neplní v konkrétnom prípade svoj účel, že by jeho ďalšie trvanie odporovalo dobrým mravom a jedného z manželov by výrazne poškodzovalo.“ (Fekete, I.: Občiansky zákonníka. Komentár)
K dôvodu, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti sa vyjadril aj Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 11CoP/220/2017:
„I. Zmyslom § 148 ods. 2 OZ je vytvoriť podmienky na zabezpečenie ochrany jedného z manželov v situácii, keď inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyjadrujúci ich rovnoprávne postavenie v majetkovej oblasti, zo závažných dôvodov prestal plniť svoju funkciu. Za závažné dôvody umožňujúce súdu vyhovieť návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať také konanie jedného z manželov, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní so spoločným majetkom na úkor rodiny, alebo ak jeden z manželov sa nepričiňuje o vytváranie spoločného majetku, ničenie spoločného majetku, nezáujem jedného z manželov o rodinu a podobne.
II. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú manželmi, toho času v rozvodovom konaní a nežijú v spoločnej domácnosti od r. 2016, čo žalobca považuje za dôvod na vyhovenie jeho žalobe, avšak ako správne uviedol prvoinštančný súd, zrušenie spoločnej domácnosti nemá za následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ani prebiehajúce konanie o rozvod manželstva nie je závažným dôvodom pre zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva. Ak odvolateľ dôvodí tým, že so žalovanou fakticky ukončili životné spoločenstvo, toto nestačí na prijatie záveru, že sú dané dôvody pre zrušenie ich bezpodielového spoluvlastníctva, ale treba skúmať, jednak či ide o trvalý stav bez nádeje na obnovenie spolužitia a zároveň, či sa v dôsledku oddeleného spolužitia manželia nepodieľajú obaja na vytváraní spoločného majetku, pričom v danom prípade toto tvrdiť nemožno, pretože hoci manželia žijú oddelene, obaja manželia sa na vytváraní spoločného majetku podieľajú.
III. Žalovaná sa riadne stará o spoločné deti manželov, nenakladá nehospodárne so spoločným majetkom na úkor rodiny, riadne pracuje, čím prispieva naďalej aj po ukončení spolužitia manželov k tvorbe spoločného majetku, preto ani odvolací súd nevidel dôvod na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“
Zrušenie BSM z dôvodu podnikania
Ak jeden alebo obaja manželia získajú povolenie na podnikanie, tak na návrh manžela, ktorý nepodniká (ak podnikajú obaja, tak na návrh jedného z nich) súd zruší BSM. Podnikaním je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom sa rozumie osoba podľa § 2 Obchodného zákonníka:
- osoba zapísaná v obchodnom registri
- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia
- osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov
- fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu
Samotná majetková účasť na spoločnosti nie je pre tento prípad podnikaním.
Súd v konaní zisťuje len dve veci: 1) či návrh podala oprávnená osoba (druhý manžel) a 2) či jeden z manželov vykonáva podnikateľskú činnosť. Ak je tomu tak, musí BSM manželov zrušiť.
Súdny poplatok za žalobu na zrušenie BSM počas manželstva
Súdny poplatok za žalobu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch je v sume 165,50 eur.
Uspokojenie pohľadávok jedného z manželov z majetku v BSM
V zmysle § 147 Občianskeho zákonníka platí, že ak sú splnené nasledujúce podmienky, tak manžel musí strpieť uspokojenie pohľadávky veriteľa druhého manžela:
- majetok patrí v čase výkonu rozhodnutia do BSM
- pohľadávka vznikla za trvania manželstva
Darovanie majetku za účelom ochrany pred veriteľmi
Darovanie blízkej osobe. V zmysle Občianskeho zákonníka by uzatvorenie darovacej zmluvy bolo odporovateľným právnym úkonom podľa § 42 OZ, kedy úkony, ktoré dlžník urobil v posledných 3 rokoch v prospech osobe jemu blízkej predstavujú odporovateľné právne úkony, voči ktorým môže veriteľ uplatniť odporovaciu žalobu na súde a tento úkon sa stane neúčinným.
Podľa § 42 OZ možno blízku osobu definovať ako:
- osobu dlžníkovi blízku (príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel, osoba, ktorá by ujmu utrpenú dlžníkom pociťovala ako svoju vlastnú …)
- právnickú osobu, v ktorej má dlžník alebo jemu blízka osoba majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď nastane úkon
- právnickú osobu, v ktorej je dlžník alebo jemu blízka osoba štatutárnym orgánom / členom štatutárneho orgánu/ prokuristom/ likvidátorom
- právnickú osobu, v ktorej má právnická osoba, v ktorej má dlžník alebo jemu blízka osoba majetkovú účasť aspoň 10%, majetkovú účasť aspoň 34%
Rovnako by mohlo v tomto prípade ísť o trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 TZ, kedy „kto, čo i len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že …. predá, vymení alebo inak odstráni čo i len časť svojho majetku … potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“
Darovanie tretej osobe
Odporovateľným právnym úkonom je tiež úkon, ktorý dlžník urobil bez primeraného protiplnenia (primerané sa určuje najmenej výškou vyjadrenou v znaleckom posudku alebo odborným odhadom) a ktorý bol uskutočnený s úmyslom neodôvodene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi. Podmienkou, na základe ktorej sa veriteľ môže domáhať neplatnosti úkonu spĺňajúceho vyššie uvedené znaky je, aby bol úkon urobený v posledných troch rokoch. Výnimkou pri odporovateľnom právnom úkone je nevedomosť osoby, v prospech ktorej dlžník urobil odporovateľný právny úkon. Teda možno konštatovať, že keď dlžník predá nehnuteľnosť tretej osobe, ktorá túto nehnuteľnosť následne predá manželovi dlžníka, nemožno sa domnievať, že táto osoba nemala vedomosť o príčinách a dôsledkoch dlžníkovho konania, ktorý sa týmto konaním pokúšal konať spôsobom, ktorý by v konečnom dôsledku viedol k ukráteniu veriteľa. Preto takéto konanie môže byť odporovateľným právnym úkonom.
Vyporiadanie BSM za trvania manželstva
Podľa judikatúry však nestačí BSM zrušiť, je potrebné ho aj vyporiadať: „k vymoženiu záväzku, ktorý vznikol za trvania manželstva len jednému z manželov možno nariadiť výkon rozhodnutia i na majetok patriaci do BSM, ktoré v čase začatia konania o výkon nebolo vyporiadané. Tento záver nepochybne platí aj pre BSM.“
Po zániku BSM dochádza v zmysle § 149 a § 150 k vyporiadaniu a to dohodou manželov alebo na návrh jedného z manželov BSM vyporiada súd. Dohoda o vyporiadaní BSM sa môže uzatvoriť po tom, ako rozsudok súdu o zrušení BSM nadobudne právoplatnosť. V prípade, že je v BSM nehnuteľnosť, dohoda o vyporiadaní BSM musí mať písomnú formu a nadobúda účinnosť vkladom do katastra.
V možnosti uzatvoriť dohodu je vyjadrená zmluvná voľnosť strán, a teda strany sa môžu dohodnúť aj na podmienkach vyporiadania odlišných, než rozdelenie majetku v BSM rovným dielom každému z manželov. V zmysle rozhodnutia 4 Cdo 147/2011 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič a ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku (čiastočné vyporiadanie BSM dohodu) platná.
Dohoda o zúžení BSM
Dohoda o zúžení BSM v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka platí iba na veci nadobudnuté po uzatvorení dohody o zúžení. Zúžiť BSM možno realizovať vo forme spísania notárskej zápisnice. Zúžením si manželia určia veci, ktoré chcú vylúčiť z BSM. Špecifikom je, že táto dohoda sa vzťahuje len na veci, ktoré manžel nadobudne až v budúcnosti, teda na také, ktoré ešte nie sú súčasťou BSM.
Tip
Prečítajte si aj: Vyporiadanie podieloveho a bezpodieloveho spluvlastnictva