Zverenecký fond

Zverenecké fondy v právnej úprave Slovenskej republiky nenájdeme. Od roku 2014 ich úpravu obsahuje český zákon č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník (ďalej len ako „Občiansky zákonník“). Ide o nový Občiansky zákonník, ktorý v Českej republike nahradil u nás do dnes platný zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

Zverenecké fondy sú v podstate druhom správy cudzieho majetku. Ide o fond bez právnej subjektivity, ktorý je súborom majetku vyčleneného na konkrétny účel a ktorý spravuje správca zvereneckého fondu.

Účel zvereneckého fondu môže byť:

Každý zverenecký fond zahŕňa tri subjekty, ktorými sú:

Zverenecký fond sa zriaďuje momentom prijatia poverenia správcu na správu zvereneckého fondu. Vzniká však až momentom zápisu do evidencie zvereneckých fondov alebo momentom smrti zakladateľa, ak ide o fond zriaďovaný pre prípad smrti.

Zakladateľom zvereneckého fondu môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba.

Zverenecký fond sa vytvára vyčlenením majetku z vlastníctva zakladateľa, ktorý na určitý účel zmluvou alebo pre prípad svojej smrti zverí svoj majetok správcovi. Správca sa následne zaviaže takto zverený majetok držať a spravovať. Môže ísť o akýkoľvek majetok, napríklad nehnuteľnosti či finančné prostriedky.

Zakladateľ stráca svoje vlastnícke právo k vyčlenenému majetku momentom vzniku zvereneckého fondu. Tým, že zakladateľ zvereneckého fondu vyčlení určitý majetok zo svojho vlastníctva nastáva stav, v ktorom vyčlenený majetok nie je vo vlastníctve zakladateľa, správcu a ani osoby, ktorej má byť zo zvereneckého fondu plnené. Vzniká teda oddelené a nezávislé vlastníctvo k tomuto majetku. Majetok teda nemá žiadneho vlastníka.

Správca je povinný ujať sa takto vyčleneného majetku a jeho správy, avšak nestane sa jeho vlastníkom. Ak je však napríklad majetkom nachádzajúcom sa vo zvereneckom fonde nehnuteľnosť, do verejného registra (t.j. katastra nehnuteľností) sa ako vlastník zapisuje správca. Zápis v katastra nehnuteľností však obsahuje poznámku, že ide o osobu správcu zvereneckého fondu.

Vlastnícke práva k majetku nachádzajúcom sa vo zvereneckom fonde vykonáva vlastným menom na účet zvereneckého fondu správca.

Zverenecký fond musí mať štatút vo forme notárskej zápisnice. V štatúte sa uvedú informácie o zvereneckom fonde, označenie majetku, označenie účelu fondu a označenie osoby, ktorej má byť z fondu plnené. Štatút by mal obsahovať aj podmienky, za ktorých bude mať osoba nárok na plnenie z fondu.

Osobe, ktorej má byť zo zvereneckého fondu plnené, majetok v zvereneckom fonde nepatrí. Má však právo na plnenie zo zvereneckého fondu za podmienok stanovených štatútom. Ak tak určuje štatút, môže majetok vyčlenený do zvereneckého fondu aj užívať.

Štatút by mal myslieť aj na prípady, v ktorých je nevhodné správanie beneficienta dôvodom na neposkytnutie plnenia zo zvereneckého fondu.

Okrem toho musí štatút určiť osobu zvereneckého správcu a spôsob jeho konania (napríklad tak, že správca koná samostatne).

Správca zvereneckého fondu je osoba, ktorá spravuje majetok zvereneckého fondu. Správcom zvereneckého fondu môže byť fyzická alebo, ak tak stanoví zákon, aj právnická osoba. Menuje a odvoláva ho zakladateľ. Okrem toho môže štatút zvereneckého fondu určiť aj ďalšie podmienky, napríklad môže určiť okruh osôb, z ktorých možno správcu menovať.

Za splnenia určitých podmienok môže byť správcom aj zakladateľ alebo osoba, ktorej má byť z fondu plnené. V týchto prípadoch však zákon stanovuje, že zverenecký fond musí mať aj ďalšieho správcu, ktorý bude so správcom, ktorým je zakladateľ alebo beneficient konať spoločne.

Zákon nestanovuje maximálny počet správcov zvereneckého fondu. Počet správcov teda závisí od vôle zakladateľa.

Osobu, ktorej má byť zo zvereneckého fondu plnené určuje zakladateľ, ktorý zároveň určuje aj predmet plnenia. Beneficientom môže byť napríklad potomok zakladateľa zvereneckého fondu. Ak zakladateľ túto osobu neurčí, môže ju určiť správca. Rovnaké právo má správca zvereneckého fondu zriadeného na súkromný účel iba v prípade, ak jeho štatút určuje okruh osôb, z ktorého môže osobu, ktorej má byť z fondu plnené správca určiť.

Beneficient môže mať právo na plody alebo úžitky zo zvereneckého fondu, na majetok zo zvereneckého fondu, ako aj právo na podiely na nich. Jeho právo na plnenie zo zvereneckého fondu však vzniká na základe podmienok stanovených štatútom.

Zverenecký fond zaniká:

Po zániku zvereneckého fondu správca vydá majetok, ktorý sa v ňom nachádzal beneficientovi alebo zakladateľovi. Ak týchto osôb niet, majetok pripadá štátu. Po zániku zvereneckého fondu je správca povinný podať návrh na výmaz z evidencie zvereneckých fondov.

Zverenecké fondy zakladateľom, ktorí do nich vyčleňujú svoj majetok, ponúkajú možnosť jeho ochrany. Vyčlenením majetku zakladateľa do zvereneckého fondu zakladateľ prestáva byť jeho vlastníkom a majetku tak môže byť poskytnutá ochrana pred podnikateľským rizikom, pre prípad dedenia či insolvencie.

Zámerom zakladateľa však môže byť len zachovanie a udržanie majetku pre budúce generácie. Ak sú potomkovia zakladateľa finančne nezodpovední, zverenecký fond je taktiež vhodným riešením.