Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP a požiarnej ochrany
Otázka:
Chceli by sme Vás poprosiť o právnu radu – povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP. Ide o to, že doteraz sme mali externú BOZP službu (1 autorizovaný BT) + interný BOZP technik autorizovaný. Momentálne interný technik odchádza a mali by sme záujem aj vymeniť externú dodávateľskú službu. V súčasnosti máme niekoľko stoviek vlastných zamestnancov, kontraktorov, agentúrnych zamestnancov. Otázka znie: Je potrebné, aby sme mali aj interného zamestnanca alebo BOZP, PO môže zabezpečovať výlučne dodávateľská služba? Koľko by sme mali mať BOZP technikov alebo koľko hodín by mala u nás byť externá služba, ktorá zabezpečuje služby v oblasti BOZP, OPP, PO? Mohli by sme využívať čisto externé služby BOZP, PO a nie aj interného zamestnanca? Ak áno, koľko hodín by tu mal fyzicky stráviť zástupca dodávateľskej služby. V zákone je to dosť vágne – organizácia má mať dostatok odobrených zamestnancov so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev.
Odpoveď:
Povinnosti zamestnávateľa v oblasti zabezpečenia bezpečnostnotechnickej služby sú upravené v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o BOZP“).
Bezpečnostnotechnická služba
Podľa ustanovenia § 22 ods. 3 zákona o BOZP môže byť bezpečnostnotechnická služba vykonávaná bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom, pričom minimálny požadovaný počet technikov vzhľadom k počtu zamestnancov je uvedený v prílohe k zákonu o BOZP. Na zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený v prílohe č. 1 zákona o BOZP sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu prostredníctvom autorizovaných bezpečnostných technikov.
Podmienka počtu zamestnancov, ktorí pripadajú na jedného autorizovaného bezpečnostného technika sa rovnako vzťahuje aj na zmluvný spôsob zabezpečenia bezpečnostnotechnickej služby.
Dodávka bezpečnostnotechnickej služby
Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 a 5 zákona o BOZP: „Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby dodávateľským spôsobom s jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť vlastnému odbornému zamestnancovi alebo dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby, dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. Pri určovaní dostatočného času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík.“
Podľa telefonickej informácie z Národného inšpektorátu práce ako aj Inšpektorátu práce Bratislava, inšpektoráty práce v konkrétnych prípadoch neposudzujú, či zamestnávateľ mohol bezpečnostnotechnickú službu zabezpečiť aj vlastnými zamestnancami. Takisto z citovaného znenia zákona o BOZP nevyplýva, že by zamestnávateľ mal byť povinný pokúsiť sa o zabezpečenie vlastného zamestnanca, ktorý by vykonával bezpečnostnotechnickú službu.
Podľa odbornej literatúry: „Potrebnú kapacitu odborných zamestnancov na výkon bezpečnostnotechnickej služby možno takto (pozn. dodávateľsky) zabezpečiť úplne, ak zamestnávateľ nemá žiadneho vlastného odborného zamestnanca, alebo čiastočne, ak tak len doplňuje nedostatočný počet vlastných odborných zamestnancov alebo ak vlastné kapacity doplňuje o špecifickú odbornosť, ktorej odborné rady potrebuje len ojedinele vzhľadom na obmedzený rozsah problémov v danom odbore.“ (PACEKOVÁ, T.: Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – komentár. Wolters Kluwer, 2014)
Dôležité však je, aby bol v prípade dodávky služieb externým poskytovateľom zabezpečený dostatočný počet technikov v zmysle vyššie uvedených pravidiel a aby poskytovateľ bezpečnostnotechnickej služby spĺňal všetky zákonné požiadavky na poskytovanie takýchto služieb, vrátane absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy jednotlivými technikmi.
V súvislosti s dojednaním časového rozsahu poskytovania služby zo strany dodávateľskej spoločnosti je potrebné zobrať do úvahy aj plnenie jednotlivých povinností zakotvených v interných predpisoch v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prítomnosť technika by mala korešpondovať s harmonogramom jednotlivých opatrení zakotvených v interných predpisoch zamestnávateľa. Takisto upozorňuje, že splnenie povinností je pre prípad kontroly potrebné preukázať a aj z tohto dôvodu je dôležitý súlad medzi povinnosťami podľa interných predpisov a záznamami v evidencii činnosti technikov (teda, že povinnosti boli splnené v určenom čase a rozsahu). Okrem výkonu plánovaných pravidelných opatrení je potrebné brať do úvahy aj ďalšie situácie, ktoré môžu nastať, napr. zaškolenie nového zamestnanca a podobne.
Rozsah výkonu práce v priestoroch zamestnávateľa
Zákon o BOZP nezakotvuje časový rozsah, počas ktorého sú bezpečnostní technici / autorizovaní bezpečnostní technici povinní zdržiavať sa v priestoroch zamestnávateľa. Ako vyplýva aj z vyššie uvedenej citácie, je potrebné vychádzať aj z veľkosti organizácie, počtu zamestnancov, pracovných podmienok a rozsahu, charakteru a rozloženia nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík. Určenie časového rozsahu je teda na posúdení zamestnávateľa.
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
Keďže zamestnávateľ s viac ako 100 zamestnancami na základe zákona o BOZP zriaďuje komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako svoj poradný orgán, je pri zmene spôsobu zabezpečovania výkonu bezpečnostnotechnickej služby potrebné posúdiť, či sa v zmysle interných pravidiel zamestnávateľa (zakotvených napr. v štatúte komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak bol prijatý) v takomto prípade nevyžadujú určité kroky ako napr. informovanie komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo vyžiadanie jej stanoviska a podobne.
Požiarna ochrana
Oblasť protipožiarnej ochrany je upravená v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, ktorý zakotvuje aj povinnosti, ktoré je potrebné zabezpečiť prostredníctvom technika protipožiarnej ochrany. Zákon nepredpisuje, akým konkrétnym spôsobom má byť splnenie povinností zabezpečené, teda či prostredníctvom technika protipožiarnej ochrany ako zamestnanca alebo ako externého dodávateľa, ani časový rozsah, počas ktorého by mal byť technik protipožiarnej ochrany fyzicky prítomný v predmetných priestoroch. V praxi bude teda potrebná prítomnosť technika protipožiarnej ochrany v takom rozsahu, aký je potrebný na splnenie povinností, pričom je potrebné brať do úvahy, že niektoré povinnosti je potrebné plniť v predpísaných časových intervaloch (napr. cvičný požiarny poplach raz za 12 mesiacov) a iné podľa konkrétnych okolností (napr. školenie nového zamestnanca po nástupe do zamestnania). Uvedené informácie nám telefonicky potvrdili aj pracovníci Ministerstva vnútra SR, odboru požiarnej prevencie. Odporúčame pozrieť aj Vyhlášku č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii, ako aj zákon č. 314/2006 Z. z. o ochrane pred požiarmi, najmä § 5, 6 9.
Záver
- zákon o BOZP nevylučuje, aby bola bezpečnostnotechnická služby zabezpečená v celom rozsahu dodávateľsky
- zákon o BOZP nezakotvuje časový rozsah, počas ktorého musia byť autorizovaní bezpečnostní technici fyzicky prítomní v priestoroch zamestnávateľa
- zákon o ochrane pred požiarmi nevylučuje, aby boli povinnosti v oblasti protipožiarnej ochrany plnené prostredníctvom technika protipožiarnej ochrany dodávateľskou formou
- zákon o ochrane pred požiarmi nezakotvuje časový rozsah, počas ktorého musí byť fyzicky technik protipožiarnej ochrany prítomný v priestoroch podnikateľa
Viac aj v našom článku: Povinnosti zamestnávateľa pri BOZP, pracovnom úraze, voči daňovému úradu či GDPR